Pohľad do histórie obce

      Obraz života ľudu žijúceho na našom území v praveku poznáme zatiaľ dosť medzerovite.

      Doteraz najstarším dôkazom o pobyte človeka na území  chotára Rybiek  je  nález  patinovanýchkamenných nástrojov, pochádzajúcich z paleolitu – staršej doby kamennej. Boli to príslušníci tzv. Gravettienskej kultúry /25 – 15 000 rokov pred n. l./. Od pravekého človeka sa líšili odlišnými tvarmi a novými druhmi nástrojov. Najbohatší nález z gravettienu v okolí Senice je z nášho chotára. Tvorí ho kovadlinka z tvrdej kremitej horniny, otĺkač a niekoľko do biela patinovaných štiepaných nástrojov, ktoré ležali v tesnej blízkosti. Celý nález tvorí akúsi dielnu, v ktorej si praveký lovec vyrábal potrebné nástroje.

      Mladšia doba kamenná /4500 – 2000 rokov pred n. l./ nazývaná tiež neolit, znamenala v ďalšom vývoji spoločnosti značný prevrat. Príchod  nového roľníckeho obyvateľstva z vyspelých maloázijských stepí znamená prechod k produktívnemu poľnohospodárstvu. Noví obyvatelia sa usádzajú na nevysokých sprašových návršiach blízko vodných  tokov. Budujú si príbytky, chovajú domáce zvieratá, zhotovujú si kamenné hladené nástroje. Motykami kopú neveľké políčka. Veľký význam má i vznik hrnčiarstva. Vyrábaná keramika bola z plavenej šedej hliny. Podľa rytých čiar /volútov/, ktorými ozdobovali nádoby, nazývame ich  ľudom  kultúry  volútovej. A práve  existenciu

ľudí tejto kultúry potvrdzujú archeologické nálezy z nášho chotára. Sú to sivé črepy zdobené rytými čiarami z obdobia staršieho neolitu /4500 rokov pred n.l./, ktoré sa našli na východnom svahu údolia potoka Vírovská v polohe Jutra od Rohova.

      V tej istej lokalite našli sa tiež doklady o existencii ľudí tzv. Lengyelskej kultúry z obdobia mladšieho neolitu /2700 rokov pred n. l./. Sú to črepy žltohnedej farby zdobené valcovitými pupákmi. Spolu s nimi sa v tomto sídlisku našla ešte kamenná sekerka a drvidlo. Obidva výskumy previedol K.Andel v r. 1932.

      V roku 1934 sa našiel v lokalite Bočiny vo Vírovskej kamenný sekeromlat srdcovitého tvaru s dôkladne vybrúsenými stranami, oblým tylom a otvorom bližšie k ostriu, ktorý však nesúvisí s vyššie spomenutými neolitickými nálezmi. Pochádza z eneolitu – neskorej doby kamennej, z obdobia tzv. šnúrovej kultúry /2000 rokov pred n. l./.

      V 7. stor. pred n. l.  začína staršia doba železná /Valštatská/. Železná ruda vytláča bronz. Dvestoročnú nadvládu Skýtov končia Kelti v mladšej dobe železnej /od 4000 rokov pred n. l. až do rozhrania nášho letopočtu/ - doba laténska. Ich vzdelanosť si domáci ľud rýchlo osvojil. Ich pobyt na území nášho chotára potvrdzujú črepy z neskorého laténu /100  rokov pred n. l./.Jedná sa o sídlisko, ktorého presnú polohu nepoznáme. Nález sa nachádza v súkromnej zbierke.

      V 9. storočí vznikli na našom území nové politické útvary. Nájvýznamnejším z nich bola Veľkomoravská ríša /833 – 906/. Archeologické výskumy dokázali, že na území nášho chotára existovalo v 9. stor. n. l. slovanské sídlisko. Žial v literatúre nie je uvedené presné miesto tejto lokality. Dá sa predpokladať, že to bolo vo Vírovskej, teda v blízkosti Zamčiska v Unínskom lese, kde je dokázané, že bol starý slovanský hrad.

      Naši predkovia si na  trvalé osídlenia vyberali výhodné, suché miesta v blízkosti vody. Ich príbytky, malé zrubové chaty a polozemnice tvorili osady s niekoľkými domami rozptýlenými na spôsob kopaníc. V blízkosti príbytku boli obylné jamy. Mŕtvych už nespaľovali v dôsledku prenikania kresťanstva. Základom výroby bolo poľnohospodárstvo. Archeologické nálezy dokladujú aj o ďalších spôsoboch obživy – o love, rybolove a včelárstve. S rybárstvom takmer určite súvisí i názov vtedajšej osady /Rybka – slovanské osobné meno/.

      Vlastné dejiny Slovákov podľa dnešného etnického a teritoriálneho chápania sa začínajú po zániku Veľkej Moravy, teda od začiatku 10. storočia, ktorý spôsobili nájazdy staromaďarských kmeňov.

      Po maďarských nájazdoch sa toto územie vyľudňuje, o čom svedčí fakt, že z toho obdobia niet žiadných nálezov. Medzi písomnými svedectvami do 12. storočia nenájdeme tiež o tomto území jedinú zmienku.

      V 13. storočí dostáva okolie Senice nového pána. V roku 1241 sa prvý raz spomína hrad Branč, ktorý sa stáva hospodárskym i administratívnym strediskom celej oblasti. Nastáva pomerne pokojné obdobie vo vývine. Ožíva stará česká cesta. Obdobie vlády Žigmunda Luxemburského /1387-1437/ už nie je také pokojné. Prvé víťazstvá Turkov pobádajú Žigmunda, aby sa obklopil kruhom spojencov z radov šlachty, ktorých si získaval darovaním rozsiahlých panstiev. Jedným z feudálov, ktorý podporoval kráľa Žigmunda bol Stibor zo Stiboric. Posledným veľkým darom grófovi Stiborovi bol hrad Branč. Stalo sa tak 12. 5. 1394. Darovacia listina zo 16. 7. 1394 uvádza na darovacom panstve 13 obcí /villae/ a medzi nimi na 5. mieste Rybky /v orig. Rypka/. O všetkých týchto majetkoch sa tu hovorí, že patrili k hradu od pradávna. Darovacia listina sa nezachovala v originále, ale len v odpise z r. 1406 a ten už bol odpisom z r. 1399.

      V rokoch 1437 – 1454 patrí Branč Pankrácovi zo Sv. Mikuláša. Za portálneho súpisu v r. 1452 patrili Pankrácovi aj Rybky /Ryppa/ so 17. portami /bránami/. Pre porovnanie Senica mala 97, Smrdáky 5 a Sobotište 20 port.

      V roku 1530 sa stáva hrad Branč a je okolie majetkom Františka Nyáriho. Pre  malý počet  písomností zachovaných z tohto obdobia nemožno presne vykresliť vzťah okolia k panstvu Branč. Keď však v roku 1551 zostavoval František Nyari testament, vymenoval svoje obce v tomto poradí: Senica, Sobotište, Čáčov, Chropov, Rybky, Smrdáky, Častkov, Prietrž, Pustá Myjava a Suroviny. V rokoch 1589 – 1593 boli vojnové výpravy proti Turkom. Rybky  aj všetkých 12 obcí dalo predpísaný počet bojovníkov. Sústredili sa v Nitre a odtiaľ tiahli do poľa v r. 1594. Počet bojovníkov z obcí nie je známy.

      V urbári z roku 1617 sa hovorí, že v Rybkách sú rozsiahle panské rybníky. Druhá časť urbára uvádza povinnosti obyvateľov. Vlastník celej usadlosti platí 2 zlaté a 25 denárov na osobu v troch termínoch. Vlastníci polovičných  usadlostí platia polovicu. Želiari 12, domkári 6 denárov.

      Z roku 1616 pochádza pečatidlo obce. Nachádza sa na písomnosti z roku 1677. Je to lemeš medzi dvoma ľaliami.

      Začiatkom 17. stor. evanjelická cirkev mala svojich stúpencov aj v Rybkách, nakoľko existuje výnos, podľa ktorého veriaci odovzdávali farárovi dávky. Obyvatelia filií v Hlbokom, Kunove, Sotinej, Čáčove a Rybkách – sedliaci zo štvrtiny role mericu pšenice a kurča, hoštáčnici mericu ovsa a kurča, želiarnici 10 denárov. Okrem toho sa z celej farnosti odovzdávala sedemnásta časť z obilia a baran, vo fíliách po voze dreva. Veriaci platili poplatky za cirkevné obrady a štyri ofery ročne. V roku 1636 bola dokončená stavba rím. - kat. kostola v Rohove. Od  roku 1684 je už uvedená v Rohove i matrika. Katolíci z Rybiek už patrili sem. V roku 1796 bola postavená v Rohove škola, do ktorej chodili aj deti rím. - kat. vyznania z Rybiek. Škola v Rybkách bola postavená až v roku 1912.

      V roku 1752 sa robí súpis obyvateľstva. V Rybkách žije 46 rodín. V lete 1845 boli veľké povodne. Aj nasledujúce 2 roky boli neúrodné. Bolo veľké sucho, zemiaky postihla morová nákaza. Ľudia jedli  korienky, piliny a sečku. V zápäti sa dostavili následky – masové ochorenia na horúčkovú epidémiu. Z udalostí tohto obdobia sa Senice a jej okolia dotkla rakúsko - pruská vojna. Roku 1866 sa bojovalo priamo na uliciach Senice. V tom istom roku sem pruské vojská zavliekli mor, ktorý neobišiel ani našu obec, čo dokumentuje počez obyvateľov v r. 1850 – 385 a v roku 1869 – 326.

      1. svetová vojna zasiahla svojou krutosťou aj do života obyvateľov Rybiek. Pamätník padlých v parku na rázcestí k Rohovu vraví, že v tejto vojne padlo 16 občanov na bojiskách talianského, ruského a srbského frontu. Po skončení vojny, už v priebehu decembra, i keď s ťažkosťami začalo vyučovanie s vyučovacím jazykom slovenským.