rybky

     Obec Rybky leží na 17° 21´ vých. z. dĺžky a 48° 42´sev. z. šírky, 4 km severozápad od okresného centra  Senice v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny, na jej rozhraní s Myjavskou pahorkatinou vo výške 223 m n.m. Chotár Rybiek je krajinou zhruba južného sklonu. Má ráz mierne zvlnenej roviny s nadmorskou výškou 210 – 297 m. K najnižšie položeným miestam patria Obecnice, Pasienky, Nivky a Rybník. V západnej a severnej časti chotára je povrch členitejší /najmä Háje 241m, Panské, Diely a Vírovská 281m/. Výškové rozdiely medzi chrbtami a dolinami sú asi 40 m.

     Rozloha celého katastra obce je 562,59 ha. Z toho je 494,02 ha ornej pôdy, 13,44 ha lúk, ostatnej poľnohospodárskej pôdyv7,55 ha, nepoľnohospodárskej pôdy 7,18 ha, lesov 6,6 ha, vodnej plochy 2,01 ha, zastavanej plochy 14,36 ha, ostatnej neplod. pôdy je celkom 17,53 ha.

      Územie Rybiek leží v teplej oblasti s miernou zimou. Priemerná ročná teplota je asi 9,5° C. Najchladnejším mesiacom je spravidla január s priemernou teplotou -2° C. Najteplejším mesiacom je júl. Jeho priemerná teplota je asi 19,5° C. Vo vegetačnom období, t.j. v mesiacoch apríl až september je priemerná teplota vzduchu okolo15,5° C. V zime môžme často pozorovať striedanie vzduchových hmôt veľmi rozdielných vlastností. Raz k nám prenikne od juhu tzv. subtropický vzduch, ktorý prináša výrazné oteplenie s maximálnymi teplotami až 10° C, inokedy prenikne do našej oblasti arktický vzduch, čo znamená silné ochladenie s mrazmi až okolo -20° C. V lete je výmena vzduchových hmôt menej výrazná, čo predstavuje veľmi teplé a zvyčajne bezzrážkové počasie. Svedčí o tom aj veľký počet letných dní, t.j. dní s maximálnou teplotou 25° C a viac, ktorých býva do roka 50 - 60.

      Celkový pohľad na teplotný režim dotvára teplota pôdy a hĺbka zamrznutej pôdy. Pôda zamŕza v priemere 40 cm do hĺbky, za miernej zimy nie je trvalejšie zamrznutá.

    Zrážkové pomery ovplyvňuje tiež nadmorská výška a poloha. Priemerné množstvo zrážok dosahuje ročne asi 734 mm. Rozdelenie zrážok počas roka značne kolíše. Najviac zrážok pripadá na júl – priemerne 84 mm, najmenej na február 37 mm. V jednotlivých rokoch to však nemusí byť v tých istých mesiacoch. Napr. v r. 1920 napršalo najviac v októbri, a to až 226 mm, v marci 1921 len 1 mm. Pre letný polrok sú charakteristické búrky. Priemerný počet dní s búrkou je asi 27. Priemerná dĺžka jednej búrky je 1 hod. 15 min. V zime sú zrážky prevažne snehové. Zimy sú však veľmi nestále. Trvalá snehová pokrývka  sa dosahuje až v januári a zaniká začiatkom februára.

      Okolie Rybiek odvodňuje Starý potok so svojím prítokom Vírovská. Pramení nad Častkovom na južných  svahoch  Havrana. Vírovská je potôčik prameniaci v chotári v "Úskovej studenke" a je dlhý asi 2 km. V suchých letných mesiacoch však býva vyschnutý. Starý potok sa v Senici  vlieva do Maliny. Hlavným zdrojom vodnosti sú dažďové a  snehové  zrážky. Energiu potoka využíval jeden mlyn, ktorý však nebol v používaní už asi od roku 1948 a v roku 1973 bol zrúcaný.

      Najrozšírenejším pôdným typom v chotári je hnedozem. Pôdotvorným substrátom sú štvrtohorné spraše a zvetraliny, na ktorých sa za spoluúčinkovania podnebia, rastlinstva, pôdneho živočíšstva, vody, reliefu a človeka vyvinula pôda. Spomínané hnedozeme patria k najhodnotnejším pôdam v okrese, čo dokazujú najvyššie hektárové výnosy a možnosť pestovania všetkých druhov poľnohospodárskych plodín. Malé plochy chotára tvoria černozeme a nivné pôdy. Vo Vírovskej je ľahká štrkovitá pôda, na ktorej sa v  minulosti pestoval chmel a vinná réva.