Obec Rybky leží na 17° 21´ vých. z. dĺžky a 48° 42´sev. z. šírky, 4 km severozápad od okresného centra Senice v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny, na jej rozhraní s Myjavskou pahorkatinou vo výške 223 m n.m. Chotár Rybiek je krajinou zhruba južného sklonu. Má ráz mierne zvlnenej roviny s nadmorskou výškou 210 – 297 m. K najnižšie položeným miestam patria Obecnice, Pasienky, Nivky a Rybník. V západnej a severnej časti chotára je povrch členitejší /najmä Háje 241m, Panské, Diely a Vírovská 281m/. Výškové rozdiely medzi chrbtami a dolinami sú asi 40 m.

Rozloha celého katastra obce je 562,59 ha. Z toho je 494,02 ha ornej pôdy, 13,44 ha lúk, ostatnej poľnohospodárskej pôdyv7,55 ha, nepoľnohospodárskej pôdy 7,18 ha, lesov 6,6 ha, vodnej plochy 2,01 ha, zastavanej plochy 14,36 ha, ostatnej neplod. pôdy je celkom 17,53 ha.

Územie Rybiek leží v teplej oblasti s miernou zimou. Priemerná ročná teplota je asi 9,5° C. Najchladnejším mesiacom je spravidla január s priemernou teplotou -2° C. Najteplejším mesiacom je júl. Jeho priemerná teplota je asi 19,5° C. Vo vegetačnom období, t.j. v mesiacoch apríl až september je priemerná teplota vzduchu okolo15,5° C. V zime môžme často pozorovať striedanie vzduchových hmôt veľmi rozdielných vlastností. Raz k nám prenikne od juhu tzv. subtropický vzduch, ktorý prináša výrazné oteplenie s maximálnymi teplotami až 10° C, inokedy prenikne do našej oblasti arktický vzduch, čo znamená silné ochladenie s mrazmi až okolo -20° C. V lete je výmena vzduchových hmôt menej výrazná, čo predstavuje veľmi teplé a zvyčajne bezzrážkové počasie. Svedčí o tom aj veľký počet letných dní, t.j. dní s maximálnou teplotou 25° C a viac, ktorých býva do roka 50 – 60.

Celkový pohľad na teplotný režim dotvára teplota pôdy a hĺbka zamrznutej pôdy. Pôda zamŕza v priemere 40 cm do hĺbky, za miernej zimy nie je trvalejšie zamrznutá.

Zrážkové pomery ovplyvňuje tiež nadmorská výška a poloha. Priemerné množstvo zrážok dosahuje ročne asi 734 mm. Rozdelenie zrážok počas roka značne kolíše. Najviac zrážok pripadá na júl – priemerne 84 mm, najmenej na február 37 mm. V jednotlivých rokoch to však nemusí byť v tých istých mesiacoch. Napr. v r. 1920 napršalo najviac v októbri, a to až 226 mm, v marci 1921 len 1 mm. Pre letný polrok sú charakteristické búrky. Priemerný počet dní s búrkou je asi 27. Priemerná dĺžka jednej búrky je 1 hod. 15 min. V zime sú zrážky prevažne snehové. Zimy sú však veľmi nestále. Trvalá snehová pokrývka sa dosahuje až v januári a zaniká začiatkom februára.

Okolie Rybiek odvodňuje Starý potok so svojím prítokom Vírovská. Pramení nad Častkovom na južných svahoch Havrana. Vírovská je potôčik prameniaci v chotári v „Úskovej studenke“ a je dlhý asi 2 km. V suchých letných mesiacoch však býva vyschnutý. Starý potok sa v Senici vlieva do Maliny. Hlavným zdrojom vodnosti sú dažďové a snehové zrážky. Energiu potoka využíval jeden mlyn, ktorý však nebol v používaní už asi od roku 1948 a v roku 1973 bol zrúcaný.

Najrozšírenejším pôdným typom v chotári je hnedozem. Pôdotvorným substrátom sú štvrtohorné spraše a zvetraliny, na ktorých sa za spoluúčinkovania podnebia, rastlinstva, pôdneho živočíšstva, vody, reliefu a človeka vyvinula pôda. Spomínané hnedozeme patria k najhodnotnejším pôdam v okrese, čo dokazujú najvyššie hektárové výnosy a možnosť pestovania všetkých druhov poľnohospodárskych plodín. Malé plochy chotára tvoria černozeme a nivné pôdy. Vo Vírovskej je ľahká štrkovitá pôda, na ktorej sa v minulosti pestoval chmel a vinná réva.

Pohľad do histórie obce

Obraz života ľudu žijúceho na našom území v praveku poznáme zatiaľ dosť medzerovite.

Doteraz najstarším dôkazom o pobyte človeka na území chotára Rybiek je nález patinovanýchkamenných nástrojov, pochádzajúcich z paleolitu – staršej doby kamennej. Boli to príslušníci tzv. Gravettienskej kultúry /25 – 15 000 rokov pred n. l./. Od pravekého človeka sa líšili odlišnými tvarmi a novými druhmi nástrojov. Najbohatší nález z gravettienu v okolí Senice je z nášho chotára. Tvorí ho kovadlinka z tvrdej kremitej horniny, otĺkač a niekoľko do biela patinovaných štiepaných nástrojov, ktoré ležali v tesnej blízkosti. Celý nález tvorí akúsi dielnu, v ktorej si praveký lovec vyrábal potrebné nástroje.

Mladšia doba kamenná /4500 – 2000 rokov pred n. l./ nazývaná tiež neolit, znamenala v ďalšom vývoji spoločnosti značný prevrat. Príchod nového roľníckeho obyvateľstva z vyspelých maloázijských stepí znamená prechod k produktívnemu poľnohospodárstvu. Noví obyvatelia sa usádzajú na nevysokých sprašových návršiach blízko vodných tokov. Budujú si príbytky, chovajú domáce zvieratá, zhotovujú si kamenné hladené nástroje. Motykami kopú neveľké políčka. Veľký význam má i vznik hrnčiarstva. Vyrábaná keramika bola z plavenej šedej hliny. Podľa rytých čiar /volútov/, ktorými ozdobovali nádoby, nazývame ich ľudom kultúry volútovej. A práve existenciu

ľudí tejto kultúry potvrdzujú archeologické nálezy z nášho chotára. Sú to sivé črepy zdobené rytými čiarami z obdobia staršieho neolitu /4500 rokov pred n.l./, ktoré sa našli na východnom svahu údolia potoka Vírovská v polohe Jutra od Rohova.

V tej istej lokalite našli sa tiež doklady o existencii ľudí tzv. Lengyelskej kultúry z obdobia mladšieho neolitu /2700 rokov pred n. l./. Sú to črepy žltohnedej farby zdobené valcovitými pupákmi. Spolu s nimi sa v tomto sídlisku našla ešte kamenná sekerka a drvidlo. Obidva výskumy previedol K.Andel v r. 1932.

V roku 1934 sa našiel v lokalite Bočiny vo Vírovskej kamenný sekeromlat srdcovitého tvaru s dôkladne vybrúsenými stranami, oblým tylom a otvorom bližšie k ostriu, ktorý však nesúvisí s vyššie spomenutými neolitickými nálezmi. Pochádza z eneolitu – neskorej doby kamennej, z obdobia tzv. šnúrovej kultúry /2000 rokov pred n. l./.

V 7. stor. pred n. l. začína staršia doba železná /Valštatská/. Železná ruda vytláča bronz. Dvestoročnú nadvládu Skýtov končia Kelti v mladšej dobe železnej /od 4000 rokov pred n. l. až do rozhrania nášho letopočtu/ – doba laténska. Ich vzdelanosť si domáci ľud rýchlo osvojil. Ich pobyt na území nášho chotára potvrdzujú črepy z neskorého laténu /100 rokov pred n. l./.Jedná sa o sídlisko, ktorého presnú polohu nepoznáme. Nález sa nachádza v súkromnej zbierke.

V 9. storočí vznikli na našom území nové politické útvary. Nájvýznamnejším z nich bola Veľkomoravská ríša /833 – 906/. Archeologické výskumy dokázali, že na území nášho chotára existovalo v 9. stor. n. l. slovanské sídlisko. Žial v literatúre nie je uvedené presné miesto tejto lokality. Dá sa predpokladať, že to bolo vo Vírovskej, teda v blízkosti Zamčiska v Unínskom lese, kde je dokázané, že bol starý slovanský hrad.

Naši predkovia si na trvalé osídlenia vyberali výhodné, suché miesta v blízkosti vody. Ich príbytky, malé zrubové chaty a polozemnice tvorili osady s niekoľkými domami rozptýlenými na spôsob kopaníc. V blízkosti príbytku boli obylné jamy. Mŕtvych už nespaľovali v dôsledku prenikania kresťanstva. Základom výroby bolo poľnohospodárstvo. Archeologické nálezy dokladujú aj o ďalších spôsoboch obživy – o love, rybolove a včelárstve. S rybárstvom takmer určite súvisí i názov vtedajšej osady /Rybka – slovanské osobné meno/.

Vlastné dejiny Slovákov podľa dnešného etnického a teritoriálneho chápania sa začínajú po zániku Veľkej Moravy, teda od začiatku 10. storočia, ktorý spôsobili nájazdy staromaďarských kmeňov.

Po maďarských nájazdoch sa toto územie vyľudňuje, o čom svedčí fakt, že z toho obdobia niet žiadných nálezov. Medzi písomnými svedectvami do 12. storočia nenájdeme tiež o tomto území jedinú zmienku.

V 13. storočí dostáva okolie Senice nového pána. V roku 1241 sa prvý raz spomína hrad Branč, ktorý sa stáva hospodárskym i administratívnym strediskom celej oblasti. Nastáva pomerne pokojné obdobie vo vývine. Ožíva stará česká cesta. Obdobie vlády Žigmunda Luxemburského /1387-1437/ už nie je také pokojné. Prvé víťazstvá Turkov pobádajú Žigmunda, aby sa obklopil kruhom spojencov z radov šlachty, ktorých si získaval darovaním rozsiahlých panstiev. Jedným z feudálov, ktorý podporoval kráľa Žigmunda bol Stibor zo Stiboric. Posledným veľkým darom grófovi Stiborovi bol hrad Branč. Stalo sa tak 12. 5. 1394. Darovacia listina zo 16. 7. 1394 uvádza na darovacom panstve 13 obcí /villae/ a medzi nimi na 5. mieste Rybky /v orig. Rypka/. O všetkých týchto majetkoch sa tu hovorí, že patrili k hradu od pradávna. Darovacia listina sa nezachovala v originále, ale len v odpise z r. 1406 a ten už bol odpisom z r. 1399.

V rokoch 1437 – 1454 patrí Branč Pankrácovi zo Sv. Mikuláša. Za portálneho súpisu v r. 1452 patrili Pankrácovi aj Rybky /Ryppa/ so 17. portami /bránami/. Pre porovnanie Senica mala 97, Smrdáky 5 a Sobotište 20 port.

V roku 1530 sa stáva hrad Branč a je okolie majetkom Františka Nyáriho. Pre malý počet písomností zachovaných z tohto obdobia nemožno presne vykresliť vzťah okolia k panstvu Branč. Keď však v roku 1551 zostavoval František Nyari testament, vymenoval svoje obce v tomto poradí: Senica, Sobotište, Čáčov, Chropov, Rybky, Smrdáky, Častkov, Prietrž, Pustá Myjava a Suroviny. V rokoch 1589 – 1593 boli vojnové výpravy proti Turkom. Rybky aj všetkých 12 obcí dalo predpísaný počet bojovníkov. Sústredili sa v Nitre a odtiaľ tiahli do poľa v r. 1594. Počet bojovníkov z obcí nie je známy.

V urbári z roku 1617 sa hovorí, že v Rybkách sú rozsiahle panské rybníky. Druhá časť urbára uvádza povinnosti obyvateľov. Vlastník celej usadlosti platí 2 zlaté a 25 denárov na osobu v troch termínoch. Vlastníci polovičných usadlostí platia polovicu. Želiari 12, domkári 6 denárov.

Z roku 1616 pochádza pečatidlo obce. Nachádza sa na písomnosti z roku 1677. Je to lemeš medzi dvoma ľaliami.

Začiatkom 17. stor. evanjelická cirkev mala svojich stúpencov aj v Rybkách, nakoľko existuje výnos, podľa ktorého veriaci odovzdávali farárovi dávky. Obyvatelia filií v Hlbokom, Kunove, Sotinej, Čáčove a Rybkách – sedliaci zo štvrtiny role mericu pšenice a kurča, hoštáčnici mericu ovsa a kurča, želiarnici 10 denárov. Okrem toho sa z celej farnosti odovzdávala sedemnásta časť z obilia a baran, vo fíliách po voze dreva. Veriaci platili poplatky za cirkevné obrady a štyri ofery ročne. V roku 1636 bola dokončená stavba rím. – kat. kostola v Rohove. Od roku 1684 je už uvedená v Rohove i matrika. Katolíci z Rybiek už patrili sem. V roku 1796 bola postavená v Rohove škola, do ktorej chodili aj deti rím. – kat. vyznania z Rybiek. Škola v Rybkách bola postavená až v roku 1912.

V roku 1752 sa robí súpis obyvateľstva. V Rybkách žije 46 rodín. V lete 1845 boli veľké povodne. Aj nasledujúce 2 roky boli neúrodné. Bolo veľké sucho, zemiaky postihla morová nákaza. Ľudia jedli korienky, piliny a sečku. V zápäti sa dostavili následky – masové ochorenia na horúčkovú epidémiu. Z udalostí tohto obdobia sa Senice a jej okolia dotkla rakúsko – pruská vojna. Roku 1866 sa bojovalo priamo na uliciach Senice. V tom istom roku sem pruské vojská zavliekli mor, ktorý neobišiel ani našu obec, čo dokumentuje počez obyvateľov v r. 1850 – 385 a v roku 1869 – 326.

1. svetová vojna zasiahla svojou krutosťou aj do života obyvateľov Rybiek. Pamätník padlých v parku na rázcestí k Rohovu vraví, že v tejto vojne padlo 16 občanov na bojiskách talianského, ruského a srbského frontu. Po skončení vojny, už v priebehu decembra, i keď s ťažkosťami začalo vyučovanie s vyučovacím jazykom slovenským.

Publikácie

Prehľad o publikáciách a článkoch, ktoré sa venujú Rybkám. Obsah sa Vám zobrazí po kliknutí na zvýraznený text alebo webovú adresu.

Publikácia
1994- jubilejný rok obce Rybky (1394 – 1994)
Prírodné pomery, história, kultúra, život v obci, organizácie…
Vydal: Obecný úrad Rybky, autori: Mgr. Michal Kalamenovič, Cyril Španka, Elígius Štepanovský, Oľga žáková,
Ing. Elena Michalicová, Ján Michalica. Zostavila: Mgr. Mária Kalamenovičová
https://www.obecrybky.sk/wp-content/uploads/2019/08/Rybky-600-rokov.pdf

Článok
V Rybkách sú zapálení pre dobrovoľnícku činnosť
Rybčania sa spolupodieľajú na ochrane prírody, zveľaďujú obec a fandia futbalu.
Vedeli ste že Rybčanom sa hovorilo…
Týždenník MY pre Záhorie, SME.sk 04.11.2013, autor: Ingrid Sochorová
http://zahorie.sme.sk/c/6992901/v-rybkach-su-zapaleni-pre-dobrovolnicku-cinnost.html

Blog
Putovanie po slovenských Kalváriách CXLVI – Rybky
Dvadsaťsedem metrov vysoký Miléniový kríž na spojnici chotárov obcí Rybky, Rohov a
Smrdáky v okrese Senica, bol nedávno doplnený…
SME.sk 18.10.2010, autor: Miroslav Lisinovič
http://lisinovic.blog.sme.sk/c/244492/Putovanie-po-slovenskych-Kalvariach-CXLVI-Rybky.html

Rozhovor
Tajomstvá krížov – 3. časť
Najvyšší miléniový kríž je v záhorskej obci Rybky. Hovorí sa, že koho pánboh miluje, toho
krížom navštevuje. V tom prípade musí byť …
Rádio Regina 07.03.2014, autor: Michal Herceg
http://ba.regina.rtvs.sk/clanok/rubriky/z-regionov/tajomstva-krizov-3-cast